Orlov most
| Orlov most | |
 pohľad na Orlov most z juhovýchodu | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Štát |  Bulharsko |
| Mesto | Sofia |
| Premosťuje | Perlovska reka |
| Doprava | Carigradsko šose |
| Architekt | Antonín Kolář, Václav Prošek, Jiří Prošek, Josef Prošek |
| Začiatok výstavby | 1889 |
| Koniec výstavby | 1891 |
| Otvorený | 1891 |
| Súradnice | 42°41′26″S 23°20′15″V / 42,690556°S 23,3375°VSúradnice: 42°41′26″S 23°20′15″V / 42,690556°S 23,3375°V |
| Parametre | |
| Materiál | kameň, železo, bronz |
| Poloha | |
  Poloha v rámci Bulharska
| |
| Commons | Orlov most |
Orlov most (bulh. Орлов мост, doslova Orlí most)[1][2][3][4] je most na rieke Perlovska reka, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.[1][2][3]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Orlov most sa nachádza v centrálnej časti Sofie na bulvári Carigradsko šose (bulh. Цариградско шосе, doslova Carihradská cesta). Je postavený na rieke Perlovska reka.[2][3]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Na mieste kde sa most nachádza boli uvítaní Bulhari, ktorí sa pred oslobodením Bulharska aktívne účastnili aktivít za oslobodenie a v marci roku 1878 boli prepustení z tureckej väznice v meste Diyarbakır. Most tak symbolicky predstavuje z dôvodu tejto udalosti symbol oslobodenia Bulharska[2][1] a štyria orly na stĺpoch mosta predstavujú slobodný duch prepustených.[1][3] Orly zároveň symbolizujú upomienku na staré bulharske vládne dynastie, ktoré orla využívali ako symbol vládnej moci – Šišmanovci a Terterovci.[3]
Je dielom architektov českých architektov Antonína Kolářa[1][3][5] (udávaný aj ako Adolf Václav Kolář,[2][5] Anton Václav Kolář, alebo Antonín Václav Kolář[5]), Václava Proška,[3][1][2] Jiřího Proška a Josefa Proška.[1][2]
Kamenné časti sú zhotovené v klasicistickom slohu, kovové elementy mostu sú novobarokové. Centrálnym elementom mostu sú štyri masívne stĺpy, ktoré prevedením pripomínajú dórsky sloh antického Grécka. Na vrchole každého zo stĺpov sa nachádza bronzov�� socha predstavujúca orla. Zábradlia a svietniky prevedením pripomínajú éru neskorého viedenského baroku.[2]
Kovové elementy,[1][3] teda bronzové sochy a platiky,[2] sú výrobkom viedenskej firmy Waagner[1][2][3] Rudolpha Philippa Waagnera.[2]
Dôležitou vizuálnou súčasťou mostu bola žltá keramická dlažba, položená v priebehu roku 1907, ktorú vyrobila rakúsko-uhorská firma Kőszénbánya Téglagyár Társulat Pesten, filiálka spoločnosti Wienerberger. Dlažba však bola odstránená pri rozširování mostu v roku 1971.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Výstavba mostu prebehla v rokoch 1889 – 1891.[1][3] V roku 1907 bola na moste položená keramická dlažba.[2] V čase výstavby sa most nachádzal na okraji mesta a[1] [3] a v období na konci 19. a začiatku 20. storočia[3] predstavoval vstupnú bránu do Sofie na hlavnej ceste do Istanbulu.[1][3]
Most bol z dôvodu rozširovania Sofie a stúpajúcej tendencie premávky od druhej polovice 20. storočia celkovo trikrát rozširovaný, pričom najväčšie rozšírenie prebehlo v roku 1971.[2]
V roku 1989 sa most a okolie stali miestom konaní demonštrácií, ktoré viedli k demokratickým zmenám, pričom najväčšej z nich sa vtedy zúčastnil približne 1 milión demonštrantov.[2]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Most je jedným zo symbolov Sofie. Tradične sa na tomto mieste udeľuje titul čestného občana mesta a zároveň slúźi aj ako miesto na predanie symbolického kľúča od mesta.[2]
- Architekti Antonína Kolář a Václav Prošek sú autormi ďalšieho významného mostu v centre Sofie, o dva roky skôr postaveného mostu Lăvov most.[3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[4][1][3]
Budova bola vyhlásená v roku 1955 za kultúrnu pamiatku miesteho významu. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská, historická ako aj umelecká hodnota stavby. V roku 1988 bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu. Dôvody ochrany ostali nezmenené.[4]
Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Orlov most (bulh. Орлов мост, doslova Orlí most).[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad na most zo západu -
pohľad na most zo severovýchodu -
most pri pohľade on nábrežia rieky Perlovska reka -
detailný pohľad na mostné stĺpy -
detailný pohľad na jeden z mostných stĺpov -
detail kovanej výzdoby na moste -
detail kovanej výzdoby na moste -
Orlov most na historickej fotografii zhotovenej okolo roku 1920
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3223. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 178. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 253. (bulharsky)
- ↑ a b c d mc.government.bg, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 6 – zna-kru. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104289. S. 2367. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orlov most