Preskočiť na obsah

Nikosthenes (hrnčiar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nikosthenova čiernofigúrová amfora, cca 530 – 520 pred Kr., Museo nazionale etrusco di Villa Giulia

Nikosthenes (starogr. Νικοσθένης) bol grécky hrnčiar, činný približne v rokoch 545510 pred Kr.[1]

Nikosthenes bol aténsky hrnčiar, ktorý vlastnil veľkú hrnčiarsku dielňu. Nikosthenes sa podpísal vždy ako hrnčiar (ΝΙΚΟΣΘΕΝΕΣ ΕΠΟΙΕΣΕΝ = vyrobil to Nikosthenes [2]) na približne 170 váz rôznych tvarov[1] (najmä na čiernofigúrové vázy), na viac váz než ktorýkoľvek iný umelec.[3] Nikosthenova dielňa bola jedna z prvých, kde sa vázy začali zdobiť novou červenofigúrovou technikou.[4] Nikosthenes sa možno učil u Anakla, ktorý patril medzi „majstrov malých čaší“, t. j. tvorcov čaší (kylikes), s ktorým sa ako výrobca podpísal na čašu, vystavenej v Berlíne (Band kylix, Antikensammlung Berlin, F 1801[5]). Zamestnával množstvo významných maliarov, medzi ktorých patril Lydos, Maliar N a maliari červenofigúrových váz Oltos a Psiax.[1][4] Jeho mladším partnerom mohol byť Pamfaios, ktorý následne prevzal jeho dielňu.[3]

Nikosthenes sa zjavne špecializoval na výrobu váz pre export (hlavne do Etrúrie).[3] Jeho hrnčiarska dielňa vynikala záujmom o technické novinky, ale zdobené gréckymi maliarskymi technikami (čiernofigúrovou, červenofigúrovou alebo Sixovou technikou) navrhnutých tak, aby oslovili najmä etruský trh.[6] Svedčí o tom veľký počet amfor, charakteristických pre jeho dielňu, takzvaných „Nikosthenových amfor“ (je ich okolo päťdesiat).[4] Takmer všetky tieto amfory sa našli v archeologickej lokalite Caere (pri meste Cerveteri v regióne Lazio) a okolí.[6] Tvar Nikosthenovej amfory bol zhotovený po vzore amfory bucchero (amfory so širokými páskovými uchami a baňatým telom) s čiernym lesklým povrchom typickom pre etruskú keramiku[7] Ďalšou vázou z jeho hrnčiarskej dielne bol Nikosthenov pyxis,[8] kyathos (čiernofigúrový kyathos, naberačka s dlhším uškom [9]) a psyktér.[4][10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Tyler Jo Smith, Dimitris Plantzos. A Companion to Greek Art. Hoboken : John Wiley & Sons, 2018. ISBN 978-11-1926-681-5. S. 50.
  2. Nikolaos Chr Stampolidēs, Giōrgos Tasoulas. Magna Graecia. Athens : Museum of Cycladic Art, 2004. ISBN 978-96-0872-654-3. S. 163.
  3. a b c Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 52.
  4. a b c d Raymond V. Schoder. Mistrovská díla r̆éckého umĕní. Praha : Státní nakladatelství krásné literatury a umĕní, 1963. 01-509-63. S. 15.
  5. Vincent Tosto. The Black-figure Pottery Signed Nikosthenesepoiesen. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 1999. ISBN 978-90-7121-130-0. S. 230.
  6. a b Jean MacIntosh Turfa. The Etruscan World. London : Routledge, 2014. ISBN 978-11-3405-530-2. S. 954.
  7. Andrew J. Clark, Andrew Clark, Sir, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 101.
  8. Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 137.
  9. Brian A. Sparkes. Greek Pottery. Manchester : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1902-936-3. S. 71.
  10. Dyfri Williams. Masterpieces of Classical Art. Austin : University of Texas Press, 2009. ISBN 978-02-9272-147-0. S. 98.
  11. Vincent Tosto. The Black-figure Pottery Signed Nikosthenesepoiesen. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 1999. ISBN 978-90-7121-130-0. S. 241.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]