Nikosthenes (hrnčiar)

Nikosthenes (starogr. Νικοσθένης) bol grécky hrnčiar, činný približne v rokoch 545 až 510 pred Kr.^[1]

Nikosthenes bol aténsky hrnčiar, ktorý vlastnil veľkú hrnčiarsku dielňu. Nikosthenes sa podpísal vždy ako hrnčiar (ΝΙΚΟΣΘΕΝΕΣ ΕΠΟΙΕΣΕΝ = vyrobil to Nikosthenes ^[2]) na približne 170 váz rôznych tvarov^[1] (najmä na čiernofigúrové vázy), na viac váz než ktorýkoľvek iný umelec.^[3] Nikosthenova dielňa bola jedna z prvých, kde sa vázy začali zdobiť novou červenofigúrovou technikou.^[4] Nikosthenes sa možno učil u Anakla, ktorý patril medzi „majstrov malých čaší“, t. j. tvorcov čaší (kylikes), s ktorým sa ako výrobca podpísal na čašu, vystavenej v Berlíne (Band kylix, Antikensammlung Berlin, F 1801^[5]). Zamestnával množstvo významných maliarov, medzi ktorých patril Lydos, Maliar N a maliari červenofigúrových váz Oltos a Psiax.^[1]^[4] Jeho mladším partnerom mohol byť Pamfaios, ktorý následne prevzal jeho dielňu.^[3]

Nikosthenes sa zjavne špecializoval na výrobu váz pre export (hlavne do Etrúrie).^[3] Jeho hrnčiarska dielňa vynikala záujmom o technické novinky, ale zdobené gréckymi maliarskymi technikami (čiernofigúrovou, červenofigúrovou alebo Sixovou technikou) navrhnutých tak, aby oslovili najmä etruský trh.^[6] Svedčí o tom veľký počet amfor, charakteristických pre jeho dielňu, takzvaných „Nikosthenových amfor“ (je ich okolo päťdesiat).^[4] Takmer všetky tieto amfory sa našli v archeologickej lokalite Caere (pri meste Cerveteri v regióne Lazio) a okolí.^[6] Tvar Nikosthenovej amfory bol zhotovený po vzore amfory bucchero (amfory so širokými páskovými uchami a baňatým telom) s čiernym lesklým povrchom typickom pre etruskú keramiku^[7] Ďalšou vázou z jeho hrnčiarskej dielne bol Nikosthenov pyxis,^[8] kyathos (čiernofigúrový kyathos, naberačka s dlhším uškom ^[9]) a psyktér.^[4]^[10]

Etruská bucchero amfora, cca 560–520 pred Kr., Metropolitan Museum of Art 96.9.90, New York
Červenofigúrový pyxis od hrnčiara Nikosthena, maliar: Nikosthenov maliar,^[11] cca 530 – 520 pred Kr., Museo nazionale etrusco di Villa Giulia 20749, Rím
Čiernofigúrový volutový kratér signovaný Nikosthenom, British Museum 1842,0407.17, Londýn
Čiernofigúrový kylix s očami signovaný hrnčiarom Nikosthenom, Museo Archaeologico Nazionale 3888, Florencia
Červenofigúrový kantharos od hrnčiara Nikosthena, Museum of Fine Arts 95.61, Boston

Referencie

↑ ^a ^b ^c Tyler Jo Smith, Dimitris Plantzos. A Companion to Greek Art. Hoboken : John Wiley & Sons, 2018. ISBN 978-11-1926-681-5. S. 50.
↑ Nikolaos Chr Stampolidēs, Giōrgos Tasoulas. Magna Graecia. Athens : Museum of Cycladic Art, 2004. ISBN 978-96-0872-654-3. S. 163.
↑ ^a ^b ^c Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 52.
↑ ^a ^b ^c ^d Raymond V. Schoder. Mistrovská díla r̆éckého umĕní. Praha : Státní nakladatelství krásné literatury a umĕní, 1963. 01-509-63. S. 15.
↑ Vincent Tosto. The Black-figure Pottery Signed Nikosthenesepoiesen. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 1999. ISBN 978-90-7121-130-0. S. 230.
↑ ^a ^b Jean MacIntosh Turfa. The Etruscan World. London : Routledge, 2014. ISBN 978-11-3405-530-2. S. 954.
↑ Andrew J. Clark, Andrew Clark, Sir, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 101.
↑ Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 137.
↑ Brian A. Sparkes. Greek Pottery. Manchester : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1902-936-3. S. 71.
↑ Dyfri Williams. Masterpieces of Classical Art. Austin : University of Texas Press, 2009. ISBN 978-02-9272-147-0. S. 98.
↑ Vincent Tosto. The Black-figure Pottery Signed Nikosthenesepoiesen. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 1999. ISBN 978-90-7121-130-0. S. 241.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikosthenes (hrnčiar)

Umelecký portál

[:50-1] Tyler Jo Smith, Dimitris Plantzos. A Companion to Greek Art. Hoboken : John Wiley & Sons, 2018. ISBN 978-11-1926-681-5. S. 50.

[:163-2] Nikolaos Chr Stampolidēs, Giōrgos Tasoulas. Magna Graecia. Athens : Museum of Cycladic Art, 2004. ISBN 978-96-0872-654-3. S. 163.

[:52-3] Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 52.

[:15-4] Raymond V. Schoder. Mistrovská díla r̆éckého umĕní. Praha : Státní nakladatelství krásné literatury a umĕní, 1963. 01-509-63. S. 15.

[:230-5] Vincent Tosto. The Black-figure Pottery Signed Nikosthenesepoiesen. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 1999. ISBN 978-90-7121-130-0. S. 230.

[:954-6] Jean MacIntosh Turfa. The Etruscan World. London : Routledge, 2014. ISBN 978-11-3405-530-2. S. 954.

[:101-7] Andrew J. Clark, Andrew Clark, Sir, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 101.

[:137-8] Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 137.

[:71-9] Brian A. Sparkes. Greek Pottery. Manchester : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1902-936-3. S. 71.

[:98-10] Dyfri Williams. Masterpieces of Classical Art. Austin : University of Texas Press, 2009. ISBN 978-02-9272-147-0. S. 98.

[:241-11] Vincent Tosto. The Black-figure Pottery Signed Nikosthenesepoiesen. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 1999. ISBN 978-90-7121-130-0. S. 241.

[1]