Boeing CST-100 Starliner

Boeing CST-100 Starliner (Crew Space Transportation-100) je znovupoužiteľná kozmická loď vyvinutá spoločnosťou Boeing v rámci programu NASA Commercial Crew Program. Hlavnou úlohou kozmickej lode Starliner je doprava astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kam má podľa kontraktu vykonať 2 až 6 pilotovaných letov, prípadne súkromnej vesmírnej stanice, ktorej príkladom je navrhovaná stanica spoločnosti Bigelow Aerospace.^[1]

Starliner navonok vyzerá podobne ako Orion MPCV, kozmická loď vyvíjaná pre NASA spoločnosťou Lockheed Martin.^[2] Samotná kapsula má priemer maximálne 4,56 m,^[3] čo je o trochu viac než mal veliteľský modul Apolla a menej ako Orion. Loď môže niesť až sedemčlennú posádku, ale kvôli obmedzenej kapacite amerického segmentu ISS bude dopravovať skôr štvorčlennú posádku a obmedzené množstvo zásob. Na obežnej dráhe bude môcť zostať pripojená ku stanici sedem mesiacov, pričom je koncipovaná ako znovupoužiteľná so životnosťou 10 letov.

V prvej fáze programu Commercial Crew, v roku 2010, dostal Boeing od NASA 18 miliónov dolárov na predbežný návrh lode.^[4] V druhej fáze, v roku 2011, Boeing získal 93 miliónov na ďalší vývoj. Okrem CST-100 má NASA k dispozícii aj kozmickú loď Dragon 2 konkurenčnej spoločnosti SpaceX.

CST-100 je prispôsobená na vynášanie rôznymi nosičmi, a síce nosnými raketami Atlas V, Delta IV (tie však už nelietajú) a Falcon 9. Pre prvý štart zvolil Boeing raketu Atlas V,^[5] ktorá vyniesla loď do kozmu aj pri druhom a treťom lete.

Nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Starliner k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), označovaný ako Boeing Orbital Flight Test, úspešne odštartoval 20. decembra 2019. Testovať sa malo priblíženie a procedúry automatického spojenia s ISS, pričom loď mala zostať pripojená ku stanici 7 dní. Starlineru sa však nepodaril plánovaný zážih motora potrebný pre usadenie na obežnej dráhe a stretnutie s ISS. NASA a Boeing nakoniec rozhodli o predčasnom návrate lode po 2 dňoch letu. Následne sa odskúšal úplný návrat do atmosféry, pristátie na pevnine a záchranné postupy, ktoré bolo potrebné otestovať pred prvým pilotovaným letom. Počas celého skúšobného letu sa sledoval aj systém podpory života.^[6][7]

Spoločnosť Boeing 6. apríla 2020 oznámila, že nepilotovaný skúšobný let Orbital Flight Test zopakuje, aby dokončila všetky úlohy letových skúšok a vyhodnotila výkon druhej lode Starliner. NASA návrh Boeingu akceptovala, pričom druhý nepilotovaný skúšobný let Boeing Orbital Flight Test 2 bol predbežne naplánovaný na 30. júla 2021.^[8] Napokon štartovala až nasledujúci rok, 19. mája 2022. Počas misie sa neobjavil nijaký zásadný problém. 21. mája sa loď úspešne spojila s ISS. V ten istý deň do lode vstúpila posádka a začala prekladať náklad, ktorý Starliner na stanicu priviezol. Potom sa loď od stanice odpojila a 26. mája v automatickom režime pristála na White Sands Missile Range Facility v Novom Mexiku.^[9]

Pilotovaný skúšobný let k ISS, označovaný ako Boeing Crewed Flight Test, po mnohých odkladoch odštartoval 5. júna 2024. Podľa pôvodných plánov mal trvať 2 týždne alebo až 6 mesiacov. Na prvý pilotovaný letu Starlineru k ISS mali podľa neaktuálnych plánov vyštartovať traja astronauti, Barry Wilmore, Nicole Mannová a Michael Fincke.^{[10][11][12][13]} Napokon bola jeho posádka zmenšená na dvoch členov, ktorými sú Barry Wilmore a Sunita Williamsová. Starliner sa tak stal iba desiatym typom kozmickej lode, ktorá kedy viezla ľudskú posádku a jednou z len dvoch amerických pilotovaných kozmických lodí vyvinutých v treťom tisícročí. Nasledujúceho dňa po štarte prišla informácia o úniku hélia z pohonného systému Starlineru. Dva z troch únikov sa podarilo stabilizovať^[14] a Starliner sa pripojil k ISS.

Motorčeky lode po pripojení podstúpili sériu testov, ktorá prebiehala do 28. júla. Práca motorčekov bola normálna, hoci bol zaevidovaný ďalší únik hélia z nich. Pre problémy s funkciou motorčekov zostala posádka Starlinera, Sunita Williamsová a Barry Wilmore, stále na palube ISS, hoci podľa pôvodných plánov mali stráviť na stanici iba pár dní a potom pristáť.^[15] V dôsledku problémov so Starlinerom sa NASA dohodla so SpaceX na odklade štartu pilotovanej misie Crew-9. Odklad bol o viac než mesiac, až na 24. septembra. NASA začala zvažovať, že by návrat Barryho Wilmora a Sunity Williamsovej, prebehol v Crew Dragone.^[16][17] 24. augusta a priebehu tlačovej konferencie NASA oznámila, že kozmická loď Boeing CST-100 Starliner sa zo svojho prvého pilotovaného letu vrátí bez posádky. Po skúškach jej problematických motorov sa totiž nepodarilo s istotou dokázať, že loď je bezpečná. Jej dvojčlennú posádku privezie na Zem kozmická loď Crew Dragon, ktorá má štartovať 24. septembra s dvojčlennou posádkou namiesto klasickej štvorčlennej. Návrat Crew Dragonu prebehne vo februári 2025. Starliner sa mal vrátiť v automatickom režime, s čím sa pri tejto misii nepočítalo, a preto prebiehali prípravy jeho softvérového vybavenia.^[18] 29. augusta NASA oznámila, že Starliner sa odpojí od ISS a bez posádky pristane dňa 6. septembra. Kontrola pripravenosti lode bola dokončená. V súlade s týmto plánom Starliner odpojil od ISS sa a nasledujúceho dňa na padákoch pristál v oblasti White Sands v USA.^[19] Počas všetkých fáz pristávania loď fungovala podľa očakávaní.^[20]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boeing CST-100 Starliner

Kozmonautický portál

• Oficiálna stránka (po anglicky)