Portugalsko: Rozdiel medzi revíziami

Portugalská republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: A Portuguesa
Miestny názov
• dlhý	República Portuguesa
• krátky	Portugal
Hlavné mesto	Lisabon 38°46′ S.š. 9°9′ Z.d.
Najväčšie mesto	Lisabon
Úradné jazyky	portugalčina
Regionálne jazyky	mirandčina
Demonym	Portugalec/Portugalčan, Portugalka/Portugalčanka[1]
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády	poloprezidentská republika Marcelo Rebelo de Sousa Luís Montenegro
Vznik	868
Susedia	Španielsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	92 230 km² (109.)    km² (1,2 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2022)  • sčítanie (2021)  • hustota (2022)	10 467 366 (89.) 10 343 066 113,5/km² (97.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2024 298,949 miliárd $ (47.) 28 969 $ (39.)
Index ľudského rozvoja (2022)	0,874 (39.) – veľmi vysoký
Mena	Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTCAzory UTC-1) (UTC+1, Azory UTC)
Medzinárodný kód	PRT / PT
Medzinárodná poznávacia značka	P
Internetová doména	.pt
Smerové telefónne číslo	+351

Súradnice: 38°42′00″S 9°11′00″Z / 38,7°S 9,1833333333333°Z / 38.7; -9.1833333333333

Portugalsko, dlhý tvar Portugalská republika, je štát ležiaci na Pyrenejskom polostrove v juhozápadnej Európe, ktorého územie zahŕňa aj makaronézske súostrovie Azory a Madeiru. Je najzápadnejším bodom kontinentálnej Európy, jej pevninská západná a južná hranica so severným Atlantickým oceánom a na severe a východe portugalsko-španielska hranica predstavuje najdlhšiu neprerušovanú hraničnú líniu v Európskej únii. Jeho súostrovie tvoria dva autonómne regióny s vlastnými regionálnymi vládami. Na pevnine zaberá najväčšiu plochu región Alentejo, ktorý však patrí medzi najmenej husto osídlené regióny Európy. Hlavným mestom a najväčším mestom podľa počtu obyvateľov je Lisabon, ktorý je popri Porte a Algarve aj hlavným turistickým miestom.

Je to jedna z najstarších krajín v Európe, ktorej územie bolo nepretržite osídlené a o ktoré sa bojovalo už od praveku. Územie obývali keltské a iberské národy, ako napríklad Lusitánci, Gallaeci, Keltici, Turduli a Conii. Tieto národy mali určité obchodné a kultúrne kontakty s Feničanmi, starými Grékmi a Kartágincami. Neskôr tu vládli Rimania, po ktorých nasledovali nájazdy germánskych národov spolu s Alanmi a neskôr Maurov, ktorí boli nakoniec vyhnaní počas reconquisty. Portugalsko bolo prvýkrát založené ako grófstvo v rámci Leónskeho kráľovstva v roku 868 a formálne sa stalo nezávislým kráľovstvom na základe Zamorskej zmluvy v roku 1143.^[2]

V 15. a 16. storočí Portugalsko viedlo éru objavov a vytvorilo jednu z najdlhšie fungujúcich námorných a obchodných ríš, ktorá sa stala jednou z hlavných hospodárskych a politických mocností tej doby. Začiatkom 19. storočia viedli udalosti ako lisabonské zemetrasenie v roku 1755, okupácia krajiny počas napoleonských vojen a následná nezávislosť Brazílie v roku 1822 k výraznému úpadku predchádzajúceho bohatstva Portugalska.^[3] Nasledovala občianska vojna medzi liberálnymi konštitucionalistami a konzervatívnymi absolutistami o kráľovské nástupníctvo v rokoch 1828 až 1834. Revolúcia v roku 1910 zosadila portugalskú monarchiu a nastolila demokratickú, ale nestabilnú Prvú Portugalskú republiku, ktorú neskôr vystriedali autoritárske režimy Ditadura Nacional (Národná diktatúra) a Estado Novo (Nový štát). Demokracia bola obnovená po Karafiátovej revolúcii (1974), ktorá ukončila portugalskú koloniálnu vojnu a nakoniec stratila zvyšné koloniálne majetky.

Portugalsko malo hlboký kultúrny, architektonický a jazykový vplyv a jeho dedičstvo predstavuje približne 250 miliónov ľudí hovoriacich po portugalsky na celom svete. Dnes je to rozvinutá krajina s vyspelým hospodárstvom a významným odvetvím cestovného ruchu a infraštruktúry.^[4] Portugalsko je členom Organizácie Spojených národov, Európskej únie, schengenského priestoru a Rady Európy, bolo jedným zo zakladajúcich členov NATO, eurozóny, OECD a Spoločenstva portugalsky hovoriacich krajín.

Slovo Portugalsko pochádza z kombinovaného rímsko-keltského názvu Portus Cale^[5] (dnešná aglomerácia miest Porto a Vila Nova de Gaia). Porto vychádza z latinského názvu pre prístav, portus; význam a pôvod názvu Cale je nejasný. Hlavným vysvetlením je etnonymum odvodené od národa Callaeci, ktorý obýval severozápad Pyrenejského polostrova.^[6] Podľa jednej z teórií je Cale odvodeninou keltského slova pre „prístav“.^[7] Ďalšia tvrdí, že Cala bola keltská bohyňa. Niektorí francúzski vedci sa domnievajú, že môže pochádzať z Portus Gallus,^[8] prístavu Galov.

Okolo roku 200 pred n. l. Rimania počas druhej púnskej vojny dobyli Pyrenejský polostrov od Kartágincov. Pritom dobyli Cale, premenovali ho na Portus Cale („Prístav Cale“) a začlenili ho do provincie Gallaecia. V stredoveku sa región okolo Portus Cale stal známy Svébom a Vizigótom ako Portucale. Názov Portucale sa v 7. a 8. storočí zmenil na Portugale a v 9. storočí sa používal na označenie regiónu medzi riekami Douro a Minho. V 11. a 12. storočí sa už Portugale, Portugallia, Portvgallo alebo Portvgalliae označovalo ako Portugalsko.

Názov krajiny pochádza z rímskeho označenia Portus Cale. Cale označovalo pôvodnú osadu v ústí rieky Douro. Toto územie získali okolo roku 200 pred Kr. Rimania od Kartága v priebehu Druhej púnskej vojny. Vizigóti neskôr v stredoveku upravili názov územia na Portucale, z ktorého neskôr vznikol názov Portugale čiže Portugalsko. V 9. storočí pojem Portugalsko vymedzoval približne územie medzi riekami Miňa a Doura. Z názvu Portugalsko bolo jeho skrátením odvodené aj meno mesta nachádzajúceho sa na mieste pôvodnej osady Cale, dnes nazývané Porto. V 15. a 16. storočí patrilo Portugalsko k najhlavnejším zámorským objaviteľom. V roku 1488 Bartolomeo Diaz obišiel mys dobrej nádeje a v roku 1498 sa Vasco da Gama dostal do Indie. V roku 1500 dosiahol Pedro Álvares Cabral územie, ktoré sa dnes nazýva Brazília. Portugalská ríša začala tvoriť nové kolónie v rôznych častiach sveta. V 16. storočí začalo dominovať viac Španielsko a Portugalsko časom znižovalo svoj vplyv vo svete. Portugalsko vedie dlhoročný spor so Španielskom o územie na východnej hranici zvané Olivença (španielsky Olivenza). Podľa Viedenskej zmluvy z roku 1815 bolo územie priznané Portugalsku a Španielsko sa zaviazalo ho vrátiť. To sa však nikdy nestalo, na čo Portugalsko pravidelne upozorňuje. Olivença je pod Španielskou správou od roku 1801. V roku 1974 bol štátny prevrat nazývaný aj ako Klinčeková revolúcia, kedy sa zvrhol diktátorský režim. Režim Antónia de Oliveiru Salazara a neskôr Marcela Caetana trval 48 rokov.^[9] Klúčovú úlohu zohral Otelo Saraiva de Carvalho. Zomrel v roku 2021.^[10]

Portugalsko sa dnes primárne delí na vyše 300 okresov (port. v j.č. município alebo concelho, prekladané aj ako obec) a tie na asi 4200 obcí (port. v j.č. freguesia, prekladané aj ako okrsok).

Existujú aj väčšie celky, ale tie sa pomaly odstraňujú alebo slúžia len na štatistické účely. Je to napríklad 18 dištriktov (prekladané aj ako okresy či oblasti), 5 regiónov, 2 autonómne regióny Azory a Madeira, a 28 štatistických subregiónov (podregiónov).

Okrem toho existuje kategória mesto (cidade) a mestečko (vila), čo sú jednotky, ktoré slúžia na štatistické účely, ale majú aj prezentačnú funkciu. Ich hranice niekedy zodpovedajú skupine obcí, ale väčšinou sa ich hranice (úplne alebo čiastočne) nezhodujú s hranicami obcí.^[11]

Národnostné zloženie

Portugalsko patrí k štátom, v ktorých prevláda obyvateľstvo, ktoré sa hlási k štátotvornému národu. V krajine žije viac ako 95 % obyvateľov, ktorí sa hlásia k portugalskej národnosti. V poslednom čase však začal stúpať počet legálnych cudzincov, ktorých počet sa podľa údajov z roku 2007 pohybuje okolo 3–13 %. Môžeme ich rozdeliť na tri skupiny. Prvou sú prisťahovalci z portugalsky hovoriacich krajín, ktoré boli v minulosti portugalskými kolóniami v Afrike a v Latinskej Amerike. Títo prisťahovalci nemajú jazykové bariéry, pretože portugalčina je ich materinským jazykom. Ide o prisťahovalcov z Brazílie, Angoly, Mozambiku, Svätého Tomáša, Kapverdských ostrovov, ale aj z Východného Timoru či bývalých portugalských enkláv v Indii (Goa) a Číne (Macao). Druhú skupinu prisťahovalcov tvoria imigranti z krajín bývalého Východného bloku, ktorých počty začali stúpať po páde železnej opony a hlavne po pristúpení niektorých krajín do EÚ. Ide o prisťahovalcov z Ukrajiny, Rumunska, Moldavska, Ruska či Bulharska. Treťou skupinou sú prisťahovalci z krajín západnej Európy a USA. Ide hlavne o Britov, Španielov, Francúzov, Nemcov, Holanďanov, Talianov a občanov USA.

Počty legálnych imigrantov z roku 2007

• Brazílčania – 66 354 (0,6 %)
• Kapverďania – 63 925 (0,6 %)
• Ukrajinci – 39 480 – 39 480 (0,4 %)
• Angolčania – 32 728 (0,3 %)
• Prisťahovalci z republiky Guinea-Bissau – 23 733 (0,2 %)
• Briti – 23 608 (0,2 %)
• Rumuni – 19 155 (0,2 %)
• Španieli – 18 030 (0,2 %)

a iní

Väčšina obyvateľov Portugalska sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Počet jej príslušníkov sa podľa posledných údajov pohybuje okolo 84,5 % obyvateľov štátu. Katolícka cirkev si udržiava pomerne silný vplyv na obyvateľstvo hlavne v severnej časti štátu a na vidieku. V krajine sa nachádzajú významné katolícke školy a svetoznáme pútnické miesto Fatima. K ostatným kresťanským cirkvám sa hlási 2,2 % obyvateľov (protestanti, pravoslávni,...). K ostatným náboženstvám asi 0,3 % obyvateľov (hl. prisťahovalcov z Ázie a Afriky, hl. moslimovia a hinduisti). Asi 3,9 % obyvateľov je bez vyznania a asi okolo 9 % sa k náboženskej otázke nevyjadrilo.

Doprava v Portugalsku je dobre rozvinutá a diverzifikovaná. Krajina má 68 732 km ciest, z ktorých približne 3 000 km je súčasťou systému 44 diaľnic. Brisa je najväčším koncesionárom v krajine. S rozlohou 89 015 km², kontinentálne Portugalsko má 3 medzinárodné letiská Lisabon, Porto a Faro. Systém železníc je prevádzkovaný spoločnosťou Comboios de Portugal. Hlavné prístavy sú v Leixões, Aveiro, Figueira da Foz, Lisabone, Setúbal, Sines a Faro.

1. ↑ Slovenské slovníky
2. ↑ JENKINS, Brian; SOFOS, Spyros A.. Nation and Identity in Contemporary Europe. [s.l.] : Taylor & Francis, 2004-01-14. Google-Books-ID: LNRyNG9NNkcC. Dostupné online. ISBN 978-0-203-20891-5. S. 143. (po anglicky)
3. ↑ Portugal. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2024-05-22. Dostupné online. (po anglicky)
4. ↑ Portugal’s Tourism Reaches Unprecedented Heights in 2023 [online]. etias.com, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
5. ↑ Portugal | Etymology of the name Portugal by etymonline [online]. www.etymonline.com, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online. (po anglicky)
6. ↑ WINICIUS, Marcos. Documentos danca portuguesa. Parameter "periodikum" je povinný!. Dostupné online [cit. 2024-05-25].
7. ↑ PEZRON, Paul. Celtic Linguistics, 1700-1850: The antiquities of nations. [s.l.] : Taylor & Francis, 2000. Google-Books-ID: POGEbFpGHigC. Dostupné online. ISBN 978-0-415-20479-8. (po anglicky)
8. ↑ Manuel géographique et statistique de l'Espagne et du Portugal .... [s.l.] : Buisson, 1810. Google-Books-ID: MD8zAQAAMAAJ. Dostupné online. (po francúzsky)
9. ↑ https://www.teraz.sk/import/pred-45-rokmi-sa-v-portugalsku-uskutocn/391658-clanok.html
10. ↑ https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/595637-zomrel-strateg-karafiatovej-revolucie-otelo-saraiva-de-carvalho/
11. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-08-25]. Dostupné online. Archivované 2009-01-20 z originálu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Portugalsko
• Wikislovník ponúka heslo Portugalsko

Tento článok týkajúci sa geografie Portugalska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.