Dušan Mikušovič
V októbri 1950 sa pracovníci roľníckych družstiev z okresu Šamorín zišli na pravidelnej týždennej pracovnej porade. Preberali nielen postup jesenných prác na poliach, ale aj aktuálne spoločenské dianie, konkrétne veľký súdny proces, ktorý práve prebiehal v Bratislave. Hlavnou postavou procesu proti „velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“ bol bývalý partizánsky veliteľ Viliam Žingor.
Družstevníci zo šamorínskeho okresu Žingorove zásluhy v boji proti nacistom a kolaborantom neocenili. Pár rokov po vojne pre nich predstavoval zradcu socializmu, čo dali najavo rezolúciou, aké v tej dobe podpisovali mnohé – dobovou terminológiou – pracovné kolektívy.
„Žiadame veľmi dôrazne o najprísnejšie potrestanie rozvratníkov, ktorí usilovali o rozvrat našej ľudovodemokratickej republiky i o rozbíjanie našich jednotných roľníckych družstiev,“ písalo sa v rezolúcii. „Spojili sa so západnými imperialistami, čím chceli vyvolať aj tretiu svetovú vojnu a zabrániť budovaniu socializmu u nás i v ostatných ľudových demokraciách. (…) Zároveň sa zaväzujeme, že všetky jesenné práce v našom okrese skončíme do konca októbra.“
Dnes nám jazyk typický pre začiatok 50. rokov môže pripadať možno aj úsmevný. No Žingorov osud sa skončil tragicky. Vo vykonštruovanom procese padli
